Zavřít reklamu

Ako ma Windows presvedčil, aby som si kúpil MacBook

Mac
Jaromír Miko
31

2014 MacBook Air 13Keď som začínal pracovať na LsA, mojim cieľom v tej dobe bolo zarobiť si na MacBook. Lenže ako to už býva, do cesty sa mi postavilo niekoľko prekážok a tak som sa k svojmu cieľu nikdy nedostal. Alebo sa mi do ruky dostali iné produkty ako prvý iPad mini alebo novší iPhone, keďže moje 3GS už vykazovalo známky staroby. MacBook tak dlho ostával v teoretickej rovine a keď došlo na písanie článkov, tak som ich písal na svojom HP, ktoré bolo počas záručnej doby naozaj spoľahlivé. Lenže záruka netrvá večne a ako to na dnešnom trhu býva, u počítača sa najprv začali objavovať problémy so zbesilým chladením a tento rok, približne v období letných prázdnin, sa mi spomalil pevný disk a tak keď som potreboval do článku pridať obrázok, musel som sa pomodliť aby mi nezamrzol Chrome so zatiaľ neuloženou recenziou pozostávajúcou z viac ako 2 000 slov.

Problémy sa začali prejavovať tak nejak častejšie a ja som vedel, že sa práve začal boj s časom o to, aby som opravil svoj stávajúci notebook alebo prešiel na nový čo najskôr. No a tak sa stalo – začiatkom tohto týždňa sa na mojom stole (resp. na posteli) objavila väčšia biela krabica, v ktorej vnútri sa nachádzalo presne to, po čom som túžil. Keď prišlo na rozhodovanie, ktorý Mac si kúpim, vybral som si 13” MacBook Air. Prečo práve Air? Okrem toho, že sa venujem LsA a Samsung Magazine (celkom paradox, ale Samsung má pračky a TV), študujem a chcel som naozaj ľahký počítač. Viacerí ma presviedčali, či si nechcem vybrať MacBook Pro. Je pravda, že ten ponúka elegantný čierny rámček okolo displeja, no u mňa zvíťazili rozmery, váha a výdrž batérie. Už to, že nemám Retina displej, strpím.

macbook-air

Po dizajnovej stránke uznávam, že je MacBook Air naozaj nádherný. A unboxing? Človeče, prvýkrát v živote som zažil, že si niekto dal námahu dizajnovať balenie notebooku! Otvorenie krabice, vytiahnutie MacBooku a jeho rozbalenie z fólie môžem opísať na najkrajšie rozbalovanie počítaču, s akým som sa kedy stretol. Už tu som sa prestal čudovať, prečo sa vraví, “Once you go Mac, you won’t go back”. Potom nastal čas na zapnutie. Svoj nový MacBook som otvoril a pri dýchaní toho pachu/vône, ktorý som cítil naposledy pri svojom prvom iPode touch, som stlačil tlačidlo v pravom rohu klávesnice. A tu to začalo.

Za sprievodu onoho symbolického zvuku sa mi na obrazovke zjaví logo Apple, ktoré v okamihu vystrieda obrazovka s nastavením. Ubehli asi 3 minúty a ja už som bol na pracovnej ploche OS X, ktorá pôsobí oveľa inak než tá, s ktorou som pracoval posledných 12 rokov. Už žiadne tlačidlo Štart a žiadne hľadanie pravého tlačidla na touchpade. Nie, namiesto toho mám vo vrchnej časti obrazovky lištu, kde sa to najdôležitejšie ukrýva v logu Apple alebo v pravej polovici obrazovky. Programy sa pre zmenu presunuli na lištu do dolnej časti obrazovky, ktorá je veľmi podobná tej, ktorú tak často používam na svojom iPade a iPhone. Podobnosť so systémom iOS je podľa mňa to, prečo si užívateľ veľmi rýchlo zvykne na obe platformy a bude sa na novom počítači behom 5 minút cítiť ako doma, a ako keby tento systém používal niekoľko rokov.

OS X Launchpad

Tomu napomáha obzvlášť trackpad s multitouch gestami. Gestá sú niečo, čo síce na svojom HP nájdem, no rozhodne to nie sú tak zaujímavé gestá ako tu. Veľmi sa mi páči, že na trackpade môžem používať tie gestá, ktoré som sa naučil používať na svojom iPade. Narozdiel od Windows, nemusím sa teraz presúvať po obrazovke, jednoducho mi stačí položiť prsty na trackpad a podľa toho, čo s nimi spravím, sa mi na obrazovke zjaví Launchpad, Mission Control alebo sa prepnem do Safari, ktoré beží vo full-screene, aby som predišiel rôznym rušivým elementom. Gestá sú tak veľmi intuitívne a človek si na ne zvykne tak rýchlo, že zabudne na to, že s nimi vie ovládať len Mac. Schválne, dnes som si zapol HP, pretože som si z neho potreboval preniesť nejaké súbory na externý disk. Párkrát sa mi skutočne stalo, že som sa snažil stlačiť trackpadu dvoma prstami alebo proste mačkal tú časť trackpadu, ktorá sa skrátka nedala stlačiť (pozn. trackpad na tomto notebooku pozostával z ľavého tlačidla, pravého tlačidla a pola pre pohyb a gestá). O trochu zaujímavejšie je to ale s klávesnicou.

Klávesnica je totiž jedna z vecí, na ktorú si musím aj po štyroch dňoch zvykať. Píše sa na nej pohodlne, avšak problém nastáva v prípade, kedy musím zadať niektorý znak, ktorý sa bežne nepoužíva. Mac a Windows totiž používajú v takomto prípade úplne iné príkazy a zatiaľ čo na Windowse človek napíše zavináč pomocou skratky Pravý Alt-V, tu je to Alt-2. A prípadov ako je tento, je oveľa viac. Človek si musí skrátka zvyknúť na to, že neobvyklé znaky majú úplne iné miesto ako mali doteraz a vždy si skrátka overí, či ide stlačiť to správne tlačidlo. Aby ho reflex nedonútil stlačiť Alt-V miesto Alt-2. MacBook Air prichádza však aj s klávesnicou, ktorá je menšia oproti tej, na ktorú som bol zvyknutý na svojom Pavilione. Na Macu som si na menšiu klávesnicu zvykol celkom rýchlo a aj tento článok píšem len nejakých 25 minút, no keď som sa na pár minút vrátil na HP a zrovna som potreboval odpísať na e-mail, musel som ho kompletne prepísať z dôvodu, že som skrátka úodsô fsôčor úéd,rmp… Podobnú vec som zažil aj s klávesovými skratkami, čo má na svedomí predovšetkým iné rozloženie a účel kláves CTRL, ALT a CMD.

OS X mission control

Ďalšia vec čo ma teší na Macu je jeho rýchlosť. Už som si sem nainštaloval veci, ktoré potrebujem a sledujem, že fungujú naozaj rýchlo – či už z hľadiska spúšťania alebo celkovej plynulosti. Navyše nemám ani problém s virtualizáciou Windows 10 (viem že sa na Mac nehodí, ale niektorý softvér skrátka na OS X nie je), avšak za to s vysokou pravdepodobnosťou môže 8 GB RAM, ktorú som vzhľadom k mojim požiadavkom pokladal za vhodnejšiu oproti štandardným 4 GB RAM. Väčšia pamäť sa nijak veľmi neodráža na výdrži batérie a MacBook som dal na batériu len pred niekoľkými minútami po tom, ako som ho dnes používal a vytiahol ho z nabíjačky v piatok večer. Toto je napríklad vec, ktorá mi na HP chýbala a kvôli ktorej som na študijné potreby začal používať iPad (ak teda nenastal čas na napísanie obsiahlej práce alebo na tvorbu prezentácie, ktorá by bola kompatibilná s Office).

No a nesmiem zabudnúť ani to, že je MacBook tichý. Toto predstavuje gigantický rozdiel oproti môjmu notebooku s Windowsom, ktorý fučal aj v momente, kedy si chcel človek zapnúť Chrome. A v našej redakcii sme s týmto fučaním mali naozaj príjemné zážitky, obzvlášť keď fukot miestami prehlušoval konferenciu iPhone (aj keď je pravda, že japončine nerozumie v našej redakcii nikto). Teraz mám pred sebou notebook, kotrý je tak tichý ako iPad alebo iPhone a pritom viem, že obsahuje klasický desktopový hardvér, presne tak ako predchodca. Ako som teda zažil na vlastnej koži, switch z Windows na OS X nie je len o tom, že sa mi na obrazovke objaví úplne iný systém s inými ikonami a plochou, ale je to o celkovom dojme, ktorý vás sprevádza už od momentu, kedy začnete otvárať krabicu notebooku a ťahá sa s vami naďalej. Myslím, že práve toto celkom dobre vysvetľuje, prečo som už pri začiatku písania článku premýšľal nad tým, že ho pomenujem ako OS Xperience. Pretože Mac je naozaj zážitok…

MacBook Air
Zdroj
Diskuze
Témata: , , , , , , , , ,

Související



Dnes nejčtenější

Nejčtenější


.