Recenze iPod nano 7. generace

Aktualizáciu populárneho prehrávaču iPod nano očakávalo veľa ľudí už počas roku 2011, kedy podľa uniknutých fotografii mal priniesť zabudovaný fotoaparát s rozlíšením 1.3mpx a mierne upravený klip. Nestalo sa tak a Apple miesto toho len znížil ceny prístroju a pridal niekoľko nových vizualizácií pre aplikáciu hodiny, ktorá bola pre šiestu generáciu iPodu ako stvorená. Aktualizovať iPod sa Apple rozhodol až na jeseň roku 2012, kedy popri iPhone 5 a iPod touch predstavil už siedmy iPod nano – Ten, na ktorý dnes prinášame recenziu.

Apple sa rozhodol zmeniť vzhľad obalu prístroja tak, aby sa farebne snažil čo najviac zhodovať s farebným prevedením zariadenia. Tento zaujímavý krok zapríčiní, že balenie tmavej verzie iPodu je biele s čiernym textom, balenie modrej verzie je biele s modrým textom a tak ďalej. Aj keď osobne nepochopím, prečo sa Apple takto rozhodol učiniť, musím uznať, že ponúkol dlhodobým používateľom Apple produktov a hlavne iPodov konečne zaujímavú zmenu, ktorá tvorí obal atraktívnejším a menej stereotypným. Balenie je teraz vzhľadom na jeho obsah skutočne malé, čo spôsobí, že pokiaľ sa rozhodnete všetok obsah zabaliť späť, už to nepôjde tak ľahko ako vytiahnutie. Pod slávnym nápisom Designed by Apple in California sa ukrýva drobný návod a dvojica skutočne malých nálepiek loga Apple, ktoré nemerajú viac ako 3,5 centimetra na výšku.

Kým tieto manuály sú pre používateľa skutočne zanedbateľné, pod nimi sa nachádzajú dva doplnky nevyhnutné pre používanie iPodu – prvým je kábel USB 2.0 – Lightning a druhým sú sluchátka Earpods, ktoré sú po dlhej dobe skutočnými sluchátkami od Apple a nie len provizórny doplnok, aký po pár týždňoch či mesiacoch používania väčšinou končí svoj život v koši. Earpods sú v tomto prípade zabalené v papierovej hmote so skutočne minimalistickým dizajnom, ktorý sa len ťažko vyrovná luxusne zabalenej separátne predávanej verzii. Navyše pokiaľ patríte medzi tých, ktorí si tieto stihli kúpiť samostatne, pri kúpe najnovšieho iPodu nano či touch máte ďalší pár v rezerve, ak ten predchádzajúci nedajbože stratíte.

Dizajn
Pri pohľade na siedmu generáciu iPod nano sa vám v hlave vynorí predstava Nokie Lumia či jedného z viacerých prototypov prvého iPhone, na ktorú sa najnovší model nano až náramne podobá. Nie som si istý, či je táto podoba úmyselná, no myslím si, že iPodu prospela a aj vďaka siedmym farebným prevedeniam ide o celkom pekné zariadenie. Aj keď na trhu je dostupný v až ôsmych farebných variantoch, našej redakcii sa najviac zapáčil práve recenzovaný modrý model, ktorý ponúka zaujímavú modrú farbu, ktorá pôsobí svetlo a hlboko zároveň. Podobne ako v prípade ostatných tohtoročných zariadení, aj v prípade nano sa Apple rozhodol použiť na telo kombináciu matného hliníku a tvrdeného skla, čím zrejme Apple chce naznačiť, že má s populárnou MP4-kou veľké plány do budúcna. Osobne tomuto verím, keďže už súčasný iPod nano má potenciál na veľa funkcii, avšak jeho možnosti boli marketingovo orezané, ale k tomu sa dostaneme neskôr.

Predná strana iPodu akoby z oka vypadla nielen Lumii, ale aj svojim väčším súrodencom – vôbec prvýkrát totiž na prehrávači nájdeme okrem väčšieho dotykového displeju tlačítko Home Button, ktoré bolo doteraz špecifické len pre zariadenia so systémom iOS. Tlačítko sa však odlišuje kruhom miesto zaobleného štvorca, čím chce Apple poukázať na odlišný, kruhový vzhľad ikon u prístroju. Tie v konzervatívnom používateľovi vyvolajú dojem, že zariadenie nie je pravým Apple produktom, no v bežnom užívateľovi vyvolajú mierne potešenie, že Apple neponúka to isté, pomaly sterotypné prostredie, aké už šesť rokov Apple využíva u iPhone a celkovo v systéme iOS. Na ľavom boku je možné nájsť ovládacie prvky hlasitosti, ktoré sú teraz spojené tlačítkom Play/Pause, ktoré je v tomto prípade skutočne praktickým, no u užívateľa s väčšími rukami môže spôsobovať problémy. Pri pohľade na zadnú stranu však užívateľovi hneď začne chýbať jedna zásadná vec – fotoaparát. Ako som behom používania iPodu zistil, nano by sa z času na čas dal využívať ako miniatúrny a lacný fotoaparát, ktorý by ponúkal kvalitu fotografii odpovedajúcu cene produktu.

Operačný systém
Operačný systém iPodu nano nemá konkrétne pomenovanie, avšak na internete či v súboroch sa vyskytujú pomenovania ako iPod Software, iPod nano OS či dokonca nanoOS. Pri tomto systéme sa vývojári rozhodli použiť jadro iOS, čomu nasvedčuje aj nesmierna podoba v ovládaní a vzhľade prostredia. Čo ma celkom potešilo, je že Apple potichuo aktualizoval výrobu iPodov a všetky nové iPody nano už obsahujú predinštalovaný najnovší Software Update 1.0.2, ktorý zaberá približne len približne 190MB aj s obnovovacím súborom, vďaka čomu má užívateľ k dispozícii až 14.71GB voľného priestoru, ktorý smie použiť jednak ako priestor pre synchronizované súbory a súbory presunuté do zariadenia v režime USB disku. Prvé zapnutie iPodu sa veľmi odlišuje od jeho väčších dotykových súrodencov, ktorých bolo v počiatočných verziách treba pripojiť k iTunes a až neskôr tento zdĺhavý proces vystriedala aktivácia cez iCloud. iPod nano nemá žiadnu aktiváciu a prakticky jedinú vec, ktorú spravíte, je výber jazyka. Po tomto kroku sa dostávate na domácu obrazovku iPodu, ktorá vo svojej základnej podobe pozostáva z monotónneho pozadia a ôsmych aplikácií. iPod má k dispozícii len 5 jednoduchých pozadí, z ktorých štyri sa farbami zhodujú s farbou zariadenia a jedno je univerzálne pre všetky verzie – strieborná farba.

Ako som už spomínal, iPod ponúka aplikácie s kruhovými ikonami, ktoré zrejme poukazujú na závislosť tohto iPodu k iTunes. iPod totiž nemá WiFi anténu a teda ním nie je možné pristupovať k službám iTunes Store, App Store či využívať službu iTunes Match. Služba Match je jednou z dvoch vecí, ktoré mi tu celkom chýbajú a ktoré by sa na iPode mohli naozaj jedného dňa objaviť. Remote je ďalšia funkcia, ktorá by vzhľadom k rozmerom iPodu a prítomnosti WiFi antény bola skutočne zaujímavou a užívateľom, ktorí uprednostňujú dotykový displej pred hmotnými tlačítkami by mohla nahradiť bežný Apple Remote, ktorý možno používať s Apple TV či systémami Mac OS X a iOS, a ktorý sme recenzovali už pred vyše dvomi rokmi.

Hudba, Audioknihy
Hudba je najhlavnejším symbolom každého iPodu a bolo by nezmyselné, keby sa im najnovšie iPody nevenovali. Výnimkou je multifunkčné zariadenie, MP4 prehrávač a digitálny fotoaparát iPod touch 5. generácie, ktorý sa tak sústredil na kameru iSight, až si to „odniesol“ vstavaný reproduktor. Narozdiel od neho však iPod nano žiadny reproduktor nemá a teda je potrebné používať ho buď so sluchátkami, dockom alebo Bluetooth reproduktorom. Prostredie aplikácie ponúka vzhľad využívajúci prvky z iPhonu a staršieho iPodu nano, vďaka čomu ponúka jednoduché a intuitívne menu. Samozrejmosťou tu sú Genius Mixy, Playlisty, zoznamy albumov a dokonca je tu možné nájsť i odkazy na samostatné aplikácie, teda Podcasty, Audioknihy a prednášky iTunes U. Medzi funkciami, ktoré však tejto aplikácii chýbajú, sú obľúbený režim Cover Flow a možnosť mazania skladieb, akú Apple predstavil pri iOS 5. Pokiaľ ste tak synchronizovali celý album so skladbami, ktoré ste v ňom nikdy nechceli mať, musíte ich manuálne zmazať pri ďalšej synchronizácii zariadenia s iTunes knižnicou. A zrejme to, že je iPod prispôsobený novodobému štandardu iTunes 11, je dôvod, prečo už v ňom Cover Flow nenájdeme.

Fotky, Videá, iTunes U
Piata generácia iPod nano bola a pre mnohých ešte naďalej bude najdokonalejšou generáciou prístroju. Mala vstavaný reproduktor, mikrofón, kameru a celkom veľký displej, na ktorom bolo možné sledovať videá. Toto všetko sa pri uvedení šiestej generácie na trh vytratilo a zo zariadenia sa stali len miniatúrne hodinky so 16GB úložiskom a batériou, ktorú pri dennom používaní bolo potrebné dobíjať každý deň. Siedmy nano sa však posunul vpred a za najväčšiu zmenu uňho sa všeobecne pokladá širokouhlý 2.5-palcový dotykový displej, ktorý pri hustote pixelov 202ppi ponúka užívateľovi rozlíšenie 240 x 432. Ako už z čísel vyplýva, na iPode síce nebude možné prehrávať HD videá, no už videá v štandardnej kvalite vyzerajú veľmi ostro a detailne, pokiaľ sa jedná o kúpu z iTunes Store či vysokokvalitnú konverziu z DVD disku. Nebojím sa dokonca povedať, že pri bežnej vzdialenosti pôsobí displej takmer ako Retina, no pozorné a bystrozraké oko ešte je schopné rozoznať pixely, aj keď naozaj už len slabo. Len pre porovnanie starší iPhone či iPad mini ponúkajú displej so 163ppi a MacBook Pro Retina „len“ 227 ppi, teda o 25 viac ako iPod. S rozlíšením som v tomto prípade celkom spokojný a jediné, čo človeka môže zamrzieť, je snáď len veľkosť displeju, ktorá je určená skôr na outdoor či pod školskú lavicu ako na každodenné sledovanie. O tomto zároveň svedčí i výdrž batérie, ktorá na jedno nabitie dokáže prehrať pri 70% jase len 3,5 hodiny videa, čo môžem potvrdiť s toleranciou 13 minút. Filmový prehrávač inak nie je o nič ochudobnený a stále je možné u filmov vyberať kapitoly či zapínať titulky.

Možnosť prezerania fotografii sa u iPodov objavila už dávnejšie a dokonca ju podporoval i drobný šiesty model, ktorý ponúkal len 1.44″ displej s rozlíšením 240 x 240 bodov. Áno, prezeranie fotografii na takomto zariadení muselo byť nepraktické a keď sa mi tento prístroj dostal do rúk, tiež som tento názor zdieľal. Naopak siedma generácia ponúka spomínaný väčší displej, na ktorom je síce sledovanie fotografii lepšie, no stále mám pocit, že je na ne prístroj primalý. Fotografie sú navyše v tomto prípade skomprimované a to sa odráža i na výslednej kvalite, kedy uznáte, že ten 3.5-palcový iPhone až taký zlý v súčasnosti nie je. Kvôli absencii fotoaparátu je však všetky fotografie potrebné synchronizovať cez iTunes a pokiaľ ste vedeli, na čo slúži u iOS zariadení sekundové stlačenie Home a Power tlačidiel, pri používaní iPodu nano zistíte, že jeho systém screenshoty zachytávať nedokáže.

Rádio, Hodiny, Fitnes
Rádio ako exkluzívna funkcia ostáva v iPode nano aj naďalej a rovnako ako v minulosti či u väčšiny iných zariadení, aj tu je pre jeho spustenie potrebné pripojiť sluchátka. Paradoxne bez slúchadiel by iPod nebolo možné používať a tak mi príde celkom zvláštne, že na to iPod dokonca po otvorení aplikácie upozorní. Každopádne iPod je schopný dočasne ukladať až 15 minút streamovaného obsahu a vďaka automatickému skenovaniu je možné behom pätnástich sekúnd získať prístup k vyše dvadsiatim rôznym staniciam, ktoré sú vo vašej oblasti dostupné. Rádio tiež podporuje možnosť uloženia názvov pesničiek, no ako som zistil, táto funkcia je prístupná zrejme len pre amerických užívateľov a na našich staniciach ju nie je možné používať. Škoda.

Počet vizualizácií pre hodiny sa v porovnaní s predchádzajúcim modelom výrazne zmenšil, pričom mnoho z hodín sa aj v tomto prípade snaží prispôsobiť farbe prístroju, v našom prípade modrej. Osobne mi prídu hodiny ako celkom zaujímavá vychytávka, ktorú je navyše možné nastaviť tak, aby sa zobrazovali na zamknutej obrazovke zariadenia, pričom je možné zbaviť sa ich stlačením Home Button či gestom späť. Pri používaní iPodu som dokonca zistil, že prístroj používam mnohokrát na občasné prezretie si aktuálneho času, za čo môže aj nefunkčnosť Power tlačítka na mojom iPhone 3GS. Samozrejmosťou pre športový iPod je časovač a stopky, ktoré sú svojim prostredím totožné s verziami na iPhone a iPod touch. Narozdiel od predchádzajúceho modelu však tento nie je už možné používať ako náramkové hodiny a pokiaľ by sa tak niekto rozhodol učiniť, iste ho nepoteší absencia klipu, ktorý je známy najmä z najlacnejšieho iPodu, shuffle.

Samozrejmosťou pri tomto zariadení je aplikácia Nike+ Fitnes, po ktorej otvorení máte prístup k dvom režimom – Chôdza a Beh. Kým o prvom menovanom toho nie je moc na popísanie, režim Beh je na najnovšom nane skutočne komplexný, keďže ponúka jednak detailné nastavenia pre tréning a jednak aj kvalitné a jednoduché užívateľské prostredie, ktoré užívateľovi ponúka priame informácie o čase, spálených kalóriách, prejdenej vzdialenosti a ďalších dôležitých údajoch. Navyše je nový iPod možné používať bez čidla Nike+, pretože už samotný prístroj dokáže vďaka zabudovanému akcelerometru snímať spomínané údaje. K tomu vám do uší počas tréningu z času na čas dáma s príjemným, avšak trochu robotickým, anglickým hlasom, povie, ako sa vám darí. Pri praktickom používaní ale určite odporúčam zaobstarať si ochranný obal, keďže displej nového iPodu je dotykový a podobne ako aj pri ostatných Apple zariadeniach, aj on je pomerne dosť náchylný na poškodenie pri páde na betón či inú tvrdú plochu. Inak svojim dizajnom a rozmermi poteší väčšinu tých, ktorí pre svoje fyzické tréningy využívali staršie generácie a minimalistická šiesta s klipom im príliš nesadla. Len pre zaujímavosť prístroj je rovnako vysoký ako obrazovka 3,5-palcového iPhonu a len o tretinu užší ako tento displej.

VoiceOver
Tak, ako bolo možné VoiceOver používať u predchádzajúcej verzie iPodu, tak je ho možné používať aj pri tomto. Osobne si však myslím, že táto funkcia pri praktickom používaní bude slúžiť len minimálne, a pokiaľ sa rozhodnete ju z času na čas zapnúť, pravdepodobne si len necháte povedať aktuálny stav batérie, kde v mojom prípade hlasový asistent oznámil stav 77% po približne dvoch hodinách všemožného používania. Službu je možné aktivovať v Nastaveniach, v sekcii Všeobecné – Prístupnosť. V nastaveniach je tiež možné meniť jas obrazovky a musím povedať, že obrazovka je v praktických podmienkach jednoducho čitateľná, pokiaľ sa rozhodnete nastaviť jas na maximum, prípadne o kúsok nižšie.

Resumé
Apple si zrejme uvedomil, že dizajn hodiniek nie je každému športovcovi blízky a po dvoch rokoch sa rozhodol priniesť supertenké zariadenie pripomínajúce miniatúrnu Nokiu Lumia 800, ktoré ponúka väčšinu toho, čo dokázalo niekoľko predchádzajúcich generácií. I keď prístroj nemá vstavaný reproduktor, stále viem túto absenciu u nového iPodu vzhľadom k jeho minimalistickému dizajnu pochopiť. Čo mi však skutočne chýba je aspoň decentný fotoaparát a širšie využitie Bluetooth, vďaka ktorému by bolo možné prístroj za 179€ efektívne využiť ako diaľkové ovládanie pre Apple TV či iTunes a postupom času by tak Apple mohol nahradiť klasický tlačítkový Remote akýmsi odľahčeným klonom siedmeho iPod nano.

Prístroj ponúka takmer 15GB úložiska, ktoré je možné využiť na nahratie hudby, obrázkov, videí, podcastov či dokonca použiť ho ako multifunkčné USB úložisko. Režim USB je v prípade 7. generácie zapnutý továrensky a dá sa povedať, že sa Apple snažil užívateľom čo najviac spríjemniť úvodné nastavenie novej „hračky“. Siedmy iPod sa svojimi funkciami vyrovná štvrtej generácii a zdokonaľuje o širokouhlý dotykový displej s podporou multitouch, ktorý je zároveň najväčším v histórii iPod nano. Osobne som so zariadením veľmi spokojný, ale ešte stále si myslím, že bol prístroj marketingovo okradnutý o funkcie tak, aby Apple mal dôvod priniesť ôsmu generáciu už koncom tohto roku, ktorú by obohatil práve o spomínanú Remote aplikáciu, alebo by do zariadenia pridal WiFi anténu, vďaka ktorej by bolo možné počúvať skladby z iTunes Match.

• Recenze iPod touch 4. generace
• Recenze iPod Classic – stará dobrá klasika
• Recenze iPod nano 6. generace
• První dojmy z nového iPodu touch
• Recenze iPod shuffle 4. generace
• Recenze iPad mini