Prúdenie falošných a klamlivých správ po sieti nie je žiadnou novinkou, no rozmach tejto skutočnosti je v poslednej dobe priam alarmujúci. Globálnym problémom v podobe „Fake News“ sa začali zaoberať vedci z Michiganskej Univerzity a Univerzity v Amsterdame, keď narazili na zaujímavú skutočnosť. Podľa zistení majú falošné správy odlišne znaky a jazykové črty ako pravdivé spravodajstvo. Jedná sa o iné typy vetnej skladby, náhodnú interpunkciu alebo zvláštnu voľbu slov. Zistené skutočnosti boli použité k vytvoreniu algoritmu, ktorý má pomáhať umelej inteligencii v odhaľovaní falošných správ a nepravdivých informácií.
Mohlo by vás zajímat
Umelá inteligencia potrebuje častý tréning, vďaka ktorému sa môže zdokonaľovať v danej funkcii. Trénovanie umelej inteligencie na odhaľovanie falošných správ bolo veľmi jednoduché – nahodenie tisícov nepravdivých informácií a klamlivých článkov do systému, ktoré AI navzájom porovnávala. Jedná sa o veľmi jednoduchú aj keď zložito naprogramovateľnú metódu, ktorá by si v praxi určite našla využitie. Po uvedení publikácie, v ktorej bola táto správa uverejnená sa takmer okamžite ohlásilo niekoľko spravodajských portálov, ktoré by chceli tento systém využiť v boji proti internetovej propagande a dezinformáciám.
Ak ste častým používateľom sociálnej siete Twitter, určite ste sa falošným správam alebo „Fake News“ nevyhli.
Podľa tvorcov tohoto systému nie je problém vo vytvorení algoritmu, ale v jeho správnom naprogramovaní. Odhaľovanie falošných správ pomocou zaužívaných metód je veľmi obtiažne a zdĺhavé. Vo väčšine prípadov odhalenia „Fake News“ sa síce správu podarí eliminovať, no v tomto štádiu je už natoľko rozšírená, že samotné odstránenie príspevku, článku alebo v najpočetnejších prípadoch tweetu nemá takmer žiadny efekt. Umelá inteligencia však dokáže behom krátkeho času porovnať obrovské množstvo internetových správ s atribútmi, ktoré na základe gramatiky, interpunkcie a vetnej skladby dokážu odhaliť šírenie dezinformácií. Pri tvorbe akéhosi „spravodajského detektoru pravdy“ je však veľmi ťažké algoritmus využiť v praxi. Mnoho autorov píše svoje články zavádzajúcim spôsobom, v ktorom využívajú aj značnú dávku irónie alebo vtipných dodatkov, čo systém jednoducho nedokáže rozoznať.
Výskumníci, ktorí pracujú na tomto projekte sú však odhodlaní pracovať s problematikou falošných správ aj naďalej. Automatický systém, ktorý bude využívať spomínaný algoritmus by sa mal sústrediť na zdroje celosvetových správ a následne ich odnože. V tejto sfére by mala umelá inteligencia nadobudnúť informácie o rýchlosti zhromažďovania a následného uverejňovania správ, ktoré by sa podľa percentuálneho odhadu mohli javiť ako falošné správy. Rovnako tak k tomu poslúži aj skutočnosť odhaľovania článkov, ktoré sa nachádzajú ne webe vo veľmi malom počte a sú jednoducho príliš prehnané alebo nové na to, aby boli pravdivé.
