Vstup dronov do letových zón v okolí letísk a pristávacích dráh je vo väčšine prípadov striktne zakázaný. Jedným z mála prípadov je povolenie vstupu dronom, ktoré odháňajú kŕdle vtákov v úmysle predísť zbytočným komplikáciám pri štarte alebo pristávaní lietadiel. Manuálne ovládané kvadrokoptéry však môžu byť nesmierne nespoľahlivé. Ak operátor dronu zareaguje príliš agresívne, môže vtáky vystrašiť a tie následne môžu spôsobiť vážne nehody a škody na majetku. Práve touto skutočnosťou sa zaoberá tím z Kalifornského inštitútu technológie, ktorý je známy pod skratkou Caltech. Tamojší inžinieri totiž vyvinuli algoritmus, ktorý pomáha dronom zaháňať nekoordinované kŕdle vtákov mimo pristávacích dráh.
Mohlo by vás zajímat
Inžinieri z Caltechu sa pri vývoji tejto technológie inšpirovali incidentom pri lete US Airways 1549 z roku 2009, ktorý vošiel do známosti ako „Zázrak na rieke Hudson“. Ako už možno viete z filmového spracovania, nešťastie ktoré viedlo k núdzovému pristátiu na rieke Hudson spôsobil kŕdel hús, ktoré vleteli do motora a poškodili ho. „Pri pomyslení na to, ako hrozne sa celý tento incident mohol skončiť, som sa rozhodol podieľať sa na vývoji ochranných zabezpečení. Hľadal som spôsob ako ochrániť lietadlá a iné objekty pred vtákmi využitím robotiky. Najsľubnejšou sférou je vývoj a programovanie autonómnych dronov,“ podotýka líder vývojárskeho tímu Soon-Jo Chung.
Možno si spomínate na hrozivý incident z roku 2009, ktorý sa len vďaka pohotovosti hlavného pilota neskončil tragédiou. Vývojári z Caltech chcú podobným hrozbám predísť za pomoci dronov.
Vychádzajúc z teoretickej publikácie IEEE Transactions on Robotics, bolo prvým krokom pre tím inžinierov spoznanie zmýšľania vtákov ako celku. Výskumníci podrobne študovali formácie vtákov, ktoré lietajú v kŕdľoch a ich následné reakcie na potenciálne hrozby. Následným matematickým modelom dokázali, že v blízkosti dronu, ktorý predstavuje nebezpečenstvo pre kŕdeľ, vtáky po jednom menia kurz a začnú letieť iným smerom. No ak sa dron priblíži veľmi rýchlo a agresívne, vtáky sa rozletia na všetky strany, čo by mohlo viesť k veľmi nebezpečným situáciám. Tím následne spracoval algoritmus, ktorý má za úlohu koordinovať pohyb vtákov podobne ako pri zaháňaní oviec do ohrady.
Tím podnikol následné terénne testy s dejiskom v Kórei, ktoré skončili veľmi pozitívnymi výsledkami. Ukázalo sa, že jediný dron je schopný zahnať kŕdel o počte niekoľkých tuctov vtákov do bezpečne vyhradenej zóny. Výskumníci sa však ešte stále potýkajú s riešením v praxi, aby mohli letiská zaradiť do prevádzky niekoľko dronov naraz. Do budúcnosti sa však počíta s úplným nahradením manuálne ovládaných dronov.
