Zavřít reklamu

S problematikou častého hrania videohier ste sa možno stretli aj vy, či už v úlohe rodiča alebo ako dieťa či teenager, ktorému je odopieraná jeho obľúbená voľnočasová aktivita. Hranie videohier samozrejme dokáže uškodiť, no jedná sa o ojedinelé a extrémne prípady, ktoré sú takpovediac výnimkou z pravidla. Závislosť si je možné vypestovať prakticky na čomkoľvek, z pravidla ak ide o návykové činnosti. Uhol pohľadu na túto problematiku je však z každej strany rozdielny a preto je veľmi ťažké klasifikovať, kto je a kto nie je závislý na videohrách. Témy sa ujala Svetová zdravotná organizácia (skratka WHO), ktorá vo svojom oznámení prehlásila tento fenomén za zdravotnú poruchu a mentálny problém.

K tomu, aby ste boli označení za človeka s diagnózou mentálnej poruchy a závislosťou na videohrách musíte spĺňať 3 základné charakteristiky. Podľa Dr. Vladimira Poznyaka, ktorý figuruje v organizácii WHO, sú definované nasledovne:

  1. Hranie videohier dostáva prednosť pred inými, dôležitejšími aktivitami, ktoré sú následne vytláčané na okraj.
  2. Druhým faktorom je tzv. „narušená kontrola správania“, čo znamená, že ak sa vyskytnú negatívne vplyvy spôsobené určenou aktivitou, správanie závislého jednotlivca sa naďalej zhoršuje a eskaluje do kritickejšej podoby.
  3. Posledným indikátorom je zhoršenie rodinných, milostných, sociálnych alebo pracovných vzťahov, čo nastane v dôsledku prehnaného venovania pozornosti k videohrám.

Organizácia však zdôrazňuje, že tento problém sa netýka automaticky každého, kto trávi pomerne dlhší čas hraním videohier. Čas strávený za herným monitorom, či s telefónom v ruke samozrejme má na uvedené správanie veľký dopad, no u každého je táto skutočnosť individuálna. „Milióny hráčov po celom svete, aj keď sa jedná o veľmi častých hráčov videohier, by neboli nikdy zaradení ako ľudia trpiaci mentálnou poruchou vo forme závislosti,“ povedal Poznyak a dodal, že celková prevalencia tejto choroby je veľmi nízka.

Všeobecne platí, že negatívny vplyv a nevhodné správanie, musí trvať najmenej jeden rok pred diagnózou. Nie všetci zdravotnícki odborníci však podporujú túto klasifikáciu. Niektorí veria, že tí, ktorí sa môžu javiť ako závislí, používajú hry len ako mechanizmus ventilovania úzkosti alebo depresie.

WHO

Dnes nejčtenější

.