Takto jsme používali navigaci TomTom na Balkáně

Uprostred leta, sme sa rozhodli ísť na netradičnú dovolenku po divokých riekach Balkánu. Ako sami tušíte, tieto rieky nie sú nikde pri klasických letoviskách pri mori, ale vo vnútrozemí. Mali sme naplánované splaviť chorvátsku rieku Mrežnica, Bosniansko-Chorvátsku Unu, horný tok bosnianskej Neretvy pri Boračko jazere a hornú časť Tary nachádzajúcu sa v pohorí Durmitor v Čiernej hore. V dobrej nádeji sme boli vybavený navigáciami TomTom a Mio (+ telefóny Apple a Android). Vedeli sme že Bosna a Hercegovina má mizerné pokrytie (len hlavné ťahy), tak sme si preistotu vytlačili aj itinerár z Google Maps.

Prvou zástavkou bola rieka Mrežnica. Cesta cez Rakúsko a Slovinsko bola bezproblémova až do cieľa. Na druhý deň splav a dopraviť autá na výstup v kempe. Už tu nastalo prvé prekvapenie, a vznikla zásada, ktorú sme chceli dodržiavať. V Chorvátsku, ak máte radi svoje auto, nejazdite podľa mapy v navigácii po tenkých bielych cestách. Totiž u nás sú to väčšinou takto značené pekné cesty na sídliskách alebo v dedinách, ale v Chrovátsku sú to cesty bez asfaltu, kde podkladom je šotolina. Navigácia Vás síce cestou naviguje, ale nie vždy to musí byť zjazdné. Niektoré tieto cesty sú doslova lesné turistické chodníky, na ktoré sa zmestí auto, ale nie vždy to musí byť zjazdné osobným automobilom, dokonca ani terenným s pohonom na všetky 4 kolesá. Je to skôr pre miestnych s domácimi traktormi. Takýchto sme museli aj niekoľko krát využiť.

Po úspešnom splave chorvátskej rieky, sme sa presunuli do národneho parku Una, už v Bosne a Hercegovina do súkormného kempu (http://goo.gl/maps/no2Np). Už pri prekročení hranice, podrobné pokrytie sa na všetkých navigáciach stratilo. Našťastie, kemp je neďaleko hlavného ťahu, ktorý je znázornený na mape a na ten zbytok nám pomohol vytlačený itinerár z Google maps. Tu sme sa tiež niekoľko kilometrov premávali po peknej šotoline a aj značenie na nástup na splav bolo pekné. Horšie to bolo, znova dopraviť autá na miesto výstupu. Kde zlyhávali offline navigácie, pomohla online navigácia z Google Maps. Našťastie v kempe bolo wifi pripojenie, tak sme si dopredu nasťahovali mapy (tie si môžete stiahnúť iba na 24 hodín a následne ich treba obnoviť).

Ďalšou riekou v poradí bola Neretva s kempom pri Boračko Jezero (http://goo.gl/maps/ST7aq). Nasledoval 300km presun cez Bosnu a Hercegovinu. Takúto cestu v našich končinách absolvujete približne cca za 2h 45min, lenže nám navigácia ukazovala niečo cez 4h 30min, čo je takmer dva krát toľko. Totiž Bosna a Hercegovina sú len samé kopce, pohoria, údolia, ale žiadna rovina. Navyše diaľnicu alebo rýchlostnú komunikáciu tu nepoznajú. Široká dvojprúdovka je už luxus a maximálka 80km/h. Pripadalo mi to ako keby som týchto 300km absolvoval cez Pezinskú babu, alebo cez Branisko (keď ešte nebol postavený tunel). Napriek tomu, šofér si takúto cestu užíva. A tu nám aj pomohla navigácia TomTom aj s takým mizerným pokrytím. Bolo fajn, keď človek videl na navigácii vopred čo ho čaká. Však posúďte sami na fotke.

Posledných 18km do cieľa bol čistý adrenalín pre celú posádku. Aby sme došli k jazeru, ktoré je v nadmorskej výške 397m, tak sme museli prejsť cez hory a priesmyk vo výške cca 1300m. Jednoprúdova cesta, ktorá bola definovaná ako dvojprúdova s občasným 17% stúpaním či klesaním bolo zážitkom pre celú posádku. Hlavne pre posádku s mikrobusom, ktorý mal za sebou príves. Samozrejme že do každej ostrej zákruty sme trúbili, že ideme, pretože zvodidlá žiadne a kde tam občasné rozšírenie cesty (ak sa dalo), vysapené štrkom na míňanie protiidúcich áut. Ale výhľad stál za to. Pozrite si cestu na mojom videu. Tu sme pre navigáciu uplatnili len online mapy Google maps.

Pred poslednou riekou v Čiernej hore sme si dali oddychový deň v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny v Sarajeve. Na naše prekvapenie, tesne pred vjazdom do mesta sa nachádza diaľnica a na ktorej ešte stále pracujú. Dokonca aj naše navigácie ju poznajú. O to horšie je to v hlavnom meste. Hľadáme nocľah, zapisujeme súradnice a hor sa do mesta.

Našou poslednou zástavkou bola rieka Tara v pohorí Durmitor. Rieka tečie najhlbším kaňonom Európy a druhím najhlbším kaňonom na svete (Prvý asi viete ktorý je). Do vytúženého kempu (http://goo.gl/maps/wkkTD) ideme len pomocou online máp. Cesta je nádherná a docela široká. Lenže po ceste míňame vojská OSN a onedlho sa nám na ceste objavuje zátaras o obchádzkova alternatívna trasa. Zas sa niekoľko kilometrov trápime lesnou cestou po šotoline plnou veľkých jám, kde by ste menšie auto aj utopili. Značenie je tu zaujímave. Ale obchádzkovu trasu sme úspešne absolvovali a skladáme sa v kempe neďaleko hraníc s Čiernou Horou.

Samotný presun na splav rieky vedie pohorím Durmitor a je to necelých 100km. Lenže nie je 100km ako 100km. Túto trasu absolvujeme za dobré 3 hodiny! Ešteže sa nám domáci ponúkli, že nás tam dopravia, pretože našim Seat Alhambra by sme to neabsolvovali. Hlavne cestu domov. Prechádzame nádhernými scenériami (navigáciu sme nechali v kempe, keďže nepoznala štart ani cieľ), stúpame do výšky až 1907 metrov nad morom (najvyššie položená cesta v pohorí Durmitor) a zas klesáme do Žabljaku a pokračujeme ďalej k nástupu na splav neďaleko známeho Đurđevića Tara Bridge. Splav končíme v Radovan Luka, kde nám šoféri niekde vysoko nad seba ukazujú odkiaľ došli. Neveriacky na nich pozeráme a po zbalení výstroje nastupujeme do aút a absolvujeme cestu naspäť do kempu. Po prvom kilometry, nás prechádza smiech a modlíme sa aby sme sa na tejto ceste nezrútili naspäť do rieky. Totiž na úseku 11km prekonávame výškový rozdiel 1050m! Len tento úsek nám trval vyše dvoch hodín. Po tme s domácim šoférom už prekonávame šťastne pohorie Durmitor naspäť do kempu.

 

Z Kempu na druhý deň, priamy smer Bratislava cez Maďarsko. Navigácie zapíname ihneď, len čo sa dostávame na zmapovanú cestu a šťastní vítame Maďarskú diaľnicu a Bratislavské výmoly na cestách, čo nie je nič, oproti tomu čo sme si zažili za uplynulých 10dní. Aj keď navigácie nemali úplne pokrytie ako sme chceli, tak podľa navigácie sa nemá jazdiť, ale má nám pomáhať. Na chvíľu sme sa vrátili do čias, kedy nám postačovali papierové mapy a vedeli sme podľa nich jazdiť a dostaviť sa do cieľa. Mne osobne navigácia v nezmapovaných územiach pomohla aspoň tým, že som vedel aké zákruty nasledujú a to tiež veľmi pomôže. Takže, nabudúce volím znova TomTom, aj keď pokrytie je takmer nulové. V takýchto destináciach Vám maximálne pomôže Google Maps, ale nechcite vidieť účet za roaming dáta.

• GPS navigace TomTom si můžete zakoupit u našeho partnera přímo zde.
• GPS navigácie TomTom si môžete zakúpiť u nášho partnera priamo tu.