Spomienky na život Steva Jobsa dnes síce nájdeme v mnohých publikáciách, no zrejme nikto nedokáže popísať jeho mladosť tak skvelo ako jeho prvá priateľka Chrisann Brennanová. Práve ona sa rozhodla, že napíše knihu o svojom vtedajšom živote so Stevom Jobsom, v ktorej sa pokúsi čo najdetailnejšie popísať udalosti z toho obdobia. Kniha nesie názov The Bite in the Apple: A memoir of my life with Steve Jobs a v originálnom znení vychádza 29. októbra 2013. Či sa kniha objaví aj v slovenskom a českom preklade, dnes nie je známe.
Denník The New York Post získal od spisovateľky značnú časť textu, v ktorom sa môžu fanúšikovia dozvedieť napríklad detaily o jeho neustále meniacej sa povahe či o tom, ako v minulosti bral drogy. Brennan je zároveň matkou Jobsovej prvej dcéry Lisy, po ktorej pravdepodobne pomenoval počítač Apple Lisa.
„Steve často vravieval, že si je veľmi istý tým, že vo svojom minulom živote slúžil ako pilot v 2. svetovej vojne. Hovoril mi, že počas šoférovania vždy cítil silné nutkanie potiahnuť volantom k sebe, skoro ako keby chcel vzlietnuť. Bolo zvláštne, že to vravieval, na druhú stranu mal vyvinutý zmysel pre štyridsiate roky. Miloval tvorbu Tommyho Dorseya, Bennyho Goodmana a Counta Basieho. Na prvej párty Applu dokonca tancoval ako keby prišiel zo štyridsiatych rokov. Steve bol mladý muž so všetkou tou americkou vynaliezavosťou z menej zaťaženej doby, so schopnosťou jednoducho rozpoznať dobré a zlé. To však nie je Steve, akého si pamätám v roku 1977. Apple štartoval a Steve už nebol v lietadle, bol v rakete letiacej mimo dosah ľudskej predstavivosti. A začal sa meniť.
Približne v tom čase sme sa so Stevom a Danielom presťahovali do prenájmu v Cupertine. Bol to štvorizbový dom na spôsob ranču na Presidio Drive, blízko prvých kancelárií Applu. Steve mi vravel, že nechce bývať iba so mnou, pretože cítil pocit nedostatku. Chcel, aby jeho kamarát Daniel býval s ním, pretože veril, že to dokáže znížiť napätie vtedy, keď to medzi nami nefungovalo. Náš vzťah bol hrejivý aj chladný. Boli sme zo seba úplne zbláznení aj úplne znudení. Navrhla som Stevovi, aby sme sa rozišli, ale on mi povedal, že jednoducho nemohol prinútiť sám seba k tomu, aby mi povedal zbohom. Toto som síce počula rada, no zároveň som mnohokrát nespadala k jeho záujmom. Steve nechcel, aby sme zdieľali spoločnú izbu, nechcel, aby sme hrali predpokladané role, a sám si chcel vyberať, kedy budeme spolu. Toto ma ranilo, ale usúdila som, že má pravdu, keďže sme obaja potrebovali priestor a možnosť voľby. A tak som s ním súhlasila.
Bývanie so Stevom v Cupertine nebolo také, ako som čakala. Zdieľali sme nádherné večery, ale iba ťažko sme vedeli udržať emócie v súkromí, nieto na nich ešte stavať. Bolo to ako hra Hady a rebríky, pričom Steve v tejto hre viedol. Vzostupy boli nádejné a pády boli extrémne. Nevedela som, ako sa udržať hore, pretože on nikdy nehral fér. Hral iba preto, aby vyhral – a vyhral za každú cenu. Vedela som, že pevný vzťah nemôže vzniknúť na prevahe jednej osoby ale nemohla som pochopiť, prečo sa veci lámali na kusy.“
Ako Brennanová uvádza ďalej, neskôr prijala prácu v sídle Applu v Cupertine, kde ako členka prepravného oddelenia mala na starosti spájanie čipov so základnými doskami a následne tieto dosky montovala do počítačov Apple II. Práca podľa nej nebola veľmi zaujímavá, to jej však kompenzovalo žartovné doberanie sa s kolegami, Richardom Johnsonom a Bobom Mangom. Chrisann vo svojej knihe mimo iného spomína, ako sa Stevova povaha neskôr zmenila tak, že začal svoj zmysel pre dokonalosť používať ako zbraň, nehľadiac na to, či sa jednalo o personál v reštaurácii alebo o priateľku. Toho príkladom môže byť napríklad skutočnosť, že Jobs začal neskôr kritizovať svoju priateľku za priveľký počet vrások na čele. Toto sa prejavovalo vtedy, keď Chrisann nadvihla obočie, čo obhajuje svojim Írsko-Francúzskym pôvodom.
Na tej Jobsovej smrti by kazdy len zarobit chcel ;)