Recenze iPadu mini pohledem studenta

Písal sa rok 2010, keď Steve Jobs svetu predstavil ďalší revolučný produkt spoločnosti Apple – iPad. Ako študent samozrejme aj ja idem s dobou a tak som čoskoro vystriedal zošity za toto praktické, multifunkčné zariadenie. Prvá generácia sa tak stala mojim verným spolupracovníkom a po krátkom čase sa pre mňa stal samozrejmosťou. Kalifornská spoločnosť však len pred dvoma týždňami oficiálne predstavila menšiu verziu zariadenia, iPad mini. Celkom nezaujato a bezdôvodne som sa rozhodol prístroj si predobjednať, aby som ešte v deň vydania mohol posúdiť, čo s ním budem robiť ďalej. Ten deň nastal dnes, 2. novembra 2012. Dnes o ôsmej hodine ráno som objavil zariadenie, ktoré prekonalo moje očakávania.

Rozbaľovanie iPadu mini
Len krátko po príchode domov som sa rozhodol krabičku produktu poprvýkrát otvoriť. Papierová krabička len o niečo väčšia ako dva na sebe položené DVD obaly je zreteľne tenšia ako tá, v ktorej nájdeme iPhone 5 či podaktorý z veľkých iPadov; človek má dokonca pochybnosti o prítomnosti nabíjačky v jej vnútri. A predsa ju tu nájdeme, spolu s LightningUSB káblom, stručnými manuálmi a dvojicou nálepiek s logom Apple. A v neposlednom rade aj s tabletom samotným, zabaleným v špeciálnej ochrannej fólii. Rozbaľovanie však týmto nekončí, na krabičke si môžeme všimnúť vetu „Synchronizácia s aplikáciou iTunes na počítačoch Mac alebo PC vyžaduje verziu iTunes 11 alebo novšiu,“ ktorá však nemá veľmi ďaleko od pravdy. Aj keď k samotnej aktivácii zariadenia už počítač nie je potrebný, na synchronizáciu nekúpeného obsahu je prakticky nevyhnutný.

Ako to teda s tými iTunes je? Pokiaľ aj vy stále používate verziu 10.7, program identifikuje váš mini ako iPad 2 a ponúkne vám možnosť obnoviť ho zo zálohy. Celkom smutne následne zistíte, že iTunes ešte nepozná vzhľad tohto zariadenia a tak na obvyklom mieste ikony prístroju nájdete iba prázdne miesto. Napriek tomuto nedostatku synchronizácia súborov funguje absolútne bezproblémovo a tak sa o stratu dát či poškodenie prístroju nemusíte vôbec obávať.

Malý verzus veľký

Vieme, že hardvér iPadu mini je takmer identický s tým v iPade 2. Oba sú poháňané dvojjadrovým procesorom Apple A5, oba majú 512MB DDR2 RAM. Napriek tomu sa čip A5 odlišuje výrobným procesom – kým v prípade druhého iPadu šlo o 45nm proces, novšie prístroje vrátane iPadu mini už využívajú úspornejšiu 32nm technológiu. Napriek odlišným číslam nenájdeme medzi zariadeniami žiadny rozdiel, k spusteniu drvivej väčšiny aplikácii došlo v oboch prípadoch v rovnaký moment.

Ako študent využívam v škole iPad prvej generácie na písanie poznámok, občasné surfovanie po internete či hranie hier. Posledné dve menované činnosti vykonávam aj v čase, kedy jednoducho nemám potrebu zapínať notebook. iPad síce všetky vymenované veci zvláda bravúrne, no na oddych v posteli či na pohovke je predsa len veľký a ťažký. No a práve preto o tom iPad mini je. Práve toto je jeho primárny účel. Apple konečne vytvoril niečo bravúrne napriek strate vizionára, ktorý túto ideu celý čas odmietal. Úprimne sa jedná o jeden z veľmi malého množstva tohtoročných produktov kalifornskej spoločnosti, ktoré ma skutočne prekvapili. Sám sa čudujem tomu, že ma tento produkt dokázal prekvapiť aj napriek tomu, že som oň pre ohromné množstvo leakov stratil záujem a dokonca som túto pasáž Apple Eventu odignoroval. V deň spustenia predpredaja mi však niečo podvedomo dalo myšlienku 7.9-palcový iPad si kúpiť. A to aj napriek tomu, že som celý čas hlásal, ako je veľký 9,7-palcový iPad jednoznačne lepší, pretože má väčší displej a táto „hračka“ určite nebude taká pohodlná na písanie, ktoré tak veľmi od tabletu potrebujem, vďaka čomu tento prístroj po pár dňoch používania poputuje na inzerciu. Opäť sa preukázalo, ako veľmi som sa vo svojom tvrdení mýlil, podobne ako mnohokrát v minulosti. iPad mini si ma nekoniec získal hneď po vybalení, s batériou továrensky nabitou na 94%. Ihneď som naň začal sťahovať sadu iWork, niekoľko voľne dostupných aplikácii spoločnosti Apple, zopár pesničiek a niekoľko kvalitných hier, vrátane recenzovaného Need for Speed: Most Wanted a klasiky menom Grand Theft Auto III. Okrem toho som sa poprvýkrát(!) v živote porozprával so Siri, vyskúšal všetky jeho možnosti a objavoval skryté funkcie.

Dizajn
Prístroj, akým iPad mini je, sa dá prirovnať k umeleckému dielu. Droga, ktorou ma táto vecička posadla, je práve jej dizajn. Dovolím si povedať, že sir Jonathan Ive od čias iPhone 4 nezhotovil absolútne žiadne zariadenie, ktoré by predstavovalo tak dokonalú súhru elegancie a krásy, zhmotnilo ich. Dizajnérsky mág kalifornskej spoločnosti tentoraz do dizajnu vložil časť seba a práve túto mágiu môžeme na zariadení vidieť. Tou mágiou nie sú rozmery – 200 x 134.7 x 7.2 mm – ale ohnuté boky a užšie strany displeju, ktoré vám dodajú pocit, že držíte v ruke dve celkom odlišné zariadenia. Ak sa pozriete na prístroj spredu, máte pocit, že jednoducho držíte iPad mini. Zo zadnej strany však vidíte značne užšie zariadenie oproti tomu, akým mini v skutočnosti je. Podobný optický klam zažijeme aj pri otáčaní displeju. Opäť, prístroj stačí položiť na šírku a Domáca obrazovka sa javí ako úplne iná oproti tej, ktorú vidíte pri klasickej polohe. Tretiu a snáď poslednú ilúziu je možné vyvolať len v správnych svetelných ako aj priestorových podmienkach. Za ňou stojí práve zrkadlovité logo Apple, ktoré tak dokáže v správnych podmienkach na pár sekúnd zmiznúť z tela prístroja.

Napriek rozmerom iPad mini nebol ničím ochudobnený, ba práve naopak, dočkal sa dokonca revolučnej zmeny vrámci menších prenosných zariadení spoločnosti Apple. Revolučnou zmenou z hľadiska iOS zariadení je práve osadenie prístroja stereo reproduktormi, o čom sme vás v priebehu minulého týždňa informovali. Použitie stereo výstupu môžete skutočne počuť a po spustení pár pesničiek dokonca stratíte chuť púšťať ich z vášho iPhone. Množstvo šumu je v porovnaní s predchádzajúcim hardvérom omnoho menšie a v prípade niektorých piesní dokonca takmer žiadne. Navyše môžete bez obáv púšťať hudbu na plnej hlasitosti, prístroj tentoraz v rukách nevibruje tak veľmi, ako tomu bolo napríklad pri prvom veľkom iPade z roku 2010. Problém s nimi však nastáva v momente, kedy máte prístroj položený v „panoramatickej“ polohe a v nej sa rozhodnete počúvať video alebo zvuky aplikácii na maximálnej úrovni. Reproduktory si totiž bežne v tejto polohe budete zakrývať rukou a to veľmi potešujúca správa pre vás zrejme nebude.

Apple sa tentoraz rozhodol spraviť celé zariadenie len dvoj-, maximálne trojfarebné, čomu nasvedčuje aj použitie hliníkových tlačidiel na bokoch zariadenia. Tie v porovnaní s predchádzajúcimi čiernymi plastovými podporujú tvrdenie, že sa skutočne jedná o niečo úplne iné ako to, čím je klasický iPad a zároveň tieto vyzerajú odolnejšie. Svojim spôsobom to môže byť pravda, najmä pri prepínaču zvuku, pre ktorého posun tentoraz potrebujete nechty a nie silu v prstoch. Home Button (našťastie?) ostáva zasklený a jeho stláčanie je tichšie v porovnaní s iPad, avšak zreteľne hlasnejší v porovnaní s iPad 2, v ktorého prípade je tlačítko takmer úplne tiché.

Nižšie od neho, medzi reproduktormi, nájdeme aj nový 8-pinový konektor Lightning, ktorý sa po niekoľkých pokusoch zahraničných serverov preukázal ako inteligentný. Jeho sústava obsahuje mikročip, ktorý dokáže v priebehu stotín sekúnd určiť, k akému zariadeniu bol iPad pripojený a podľa toho aj samotným pinom pridelí požadované funkcie. Kábel sa však k prístroju pripája o niečo ťažšie a kvôli jeho miniatúrnym rozmerom máva človek obavy, že ho nechtiac zlomí. Samotný proces nabíjania je už na prvý pohľad rýchlejší ako v prípade veľkého tabletu a k úplnému nabitiu dôjde už o 4,5 hodiny. Pozitívna správa najmä pre tých, ktorí sa báli, že dobitie z nula na sto percent bude trvať okolo siedmich hodín. Strach z poškodenia konektoru môže pretrvávať aj pri sluchátkách, keďže k pripojeniu treba opäť použiť silu, aspoň teda v prípade Numark Redwave. Výsledná kvalita zvuku však je opäť na vysokej úrovni a nebude dochádzať k žiadnemu jeho skresľovaniu.

Batéria
Dôležitým faktorom pre výber vhodného elektronického zariadeniea je pre študenta aj výdrž batérie. V čase, keď som ešte o iPad nepočul, rozhodol som sa zakúpiť si drobný, hrubý a ťažký netbook, ktorého avizovaná výdrž 4 hodiny práce po pár týždňoch používania hravo klesla na sotva hodinu a pol. Došlo tak k celkom veľkému sklamaniu z mojej strany, pre ktoré som sa teda o nejaké tie mesiace rozhodol presedlať na iPad. No a teraz tu máme iPad mini, ktorý by podľa špecifikácii na oficiálnom webe mal vydržať až 10 hodín bežnej práce s WiFi pripojením. Batériu som sa tak rozhodol otestovať veľmi prakticky – Prístroj niekoľkokrát zmenil jas displeju, vystriedal na obrazovke zopár hier, webových stránok, dokonca došlo aj k sledovaniu dvojice filmov (ktoré pre prítomnosť združenia SOZA na našom území nebudeme menovať). Môj iPad vydržal v tomto praktickom teste niečo cez 10 hodín rôznorodej činnosti, takže Apple na svojom webe skutočne o výdrži prístroju neklame. No a ako dlho trvá, kým ho znovu nabijeme? Úplné nabitie trvá okolo 4 hodín aj 20 minút. O tom sa však môžete dočítať v článku, ktorý sa batériou iPadu mini zaoberá.

„Len“ 7.9-palcový displej?
Displej je tým najdôležitejším faktorom pre praktický život. Apple tentoraz pretočil čísla a zmenšil tak jeho rozmery o 1.8 palca, čo môže spočiatku dodať pocit strachu, keďže človek od zmenšujúcich sa rozmerov bežne očakáva zhoršenie pracovnej efektivity. iPad mini tu je hlavne preto, aby toto tvrdenie zatratil a priniesol užívateľom ešte väčšie pohodlie, ako to, ktoré poskytovala 9.7-palcová obrazovka. „Drobný“ displej pôsobí ďaleko prívetivejšie a pohodlnejšie a už nemáte žiadne obavy brať si ho do postele a pracovať s ním v nej. Písanie textov sa na ňom aj vďaka užším rohom stáva básňou a je jedno, v akej polohe prístroj držíte, stále dočiahnete na každú jednu klávesu na obrazovke. Tá si navyše zachováva rozlíšenie 1024×768 identické s prvými dvoma generáciami jablčného tabletu, čo zároveň značne uľahčilo prácu vývojárom aplikácii pre platformu iOS. Podľa papierov „len“ 7.9-palcový displej spĺňa podmienky pre prakticky každú jednu činnosť, ktorú na ňom robíte, okrem pozerania filmov. Pokiaľ sa totiž rozhodnete na tomto displeji sledovať film s dnes bežným kinematografickým pomerom strán (2,39 : 1), už po prvých minútach zistíte, že displej je na túto aktivitu malý a na ich pozeranie sa vám bude dokonca už len 3.5-palcový displej iPhone pozdávať vhodnejší. Naopak video s typickým pomerom strán 16:9 či 4:3 vyzerá na tejto obrazovke úchvatne.

iSight, FaceTime HD
Malý iPad zachytáva fotografie i video práve v týchto formátoch a navyše im zachováva veľmi vysokú kvalitu. Kamera iSight jednoducho nie je o predbiehaní sa s konkurenciou v počte pixelov, jej hlavným cieľom je priniesť čo najvyššiu kvalitu s dnes priemerným fotoaparátom. Rozlíšenie 5 megapixelov tentoraz zachytí pomerne ostrú a detailnú fotografiu, ktorú sa nebudete hanbiť ukázať vašim priateľom ani na obrovskej televízii či projektore. A ak sa ju rozhodnete sledovať na obrazovke iPadu mini, nad ostrosťou budete žasnúť, že dokonca zabudnete na to, že pred vami nesvieti Retina. Dokonca sa dá povedať, že by na tomto zariadení bola nadbytočná. Element kvality nájdeme aj vo videu, ktoré tentoraz iPad zachytáva vo Full-HD rozlíšení, 1920×1080. Pohyby sú plynulé, detailné a pri rýchlom pohybe je ešte možné rozoznávať detaily. Čerešničku na torte v podobe integrovaného panoramatického režimu obsiahnutého v iPhone 5 a iPod Touch tu však môžeme len márne hľadať. Ten ostáva viacmenej exkluzívnym pre malé prístroje. Aby sme kapitolu iSight kamery zakončili úspešne, bolo by vhodné pripomenúť aj noc. Kvalita fotografii zachytených v noci je ešte stále veľmi vysoká a ešte stále na nej môžeme rozoznať jednotlivé objekty. Ak by ste však chceli v týchto podmienkach fotografovať detaily, určite vám bude chýbať LED blesk.

Napriek hardvéru takmer identickom s iPad 2 má „krpec“ kvalitnejšiu kameru aj vpredu. Spredu nás tentokrát zachytí FaceTime HD kamera, ktorá okrem 720p HD videa zachytáva aj celkom kvalitné fotografie s rozlíšením 1.2 megapixelu. Podobne ako iSight, aj táto dokáže detegovať tváre.

iPhone režim
Displeje iPhone 3GS a iPad mini majú jednu vec spoločnú – hustotu pixelov. Hustota je totiž u oboch zariadení 163ppi, vďaka čomu dokáže malý iPad výborne zobraziť aplikácie priamo určené pre prvé modely dotykového telefónu iPhone. Totiž všetky tieto aplikácie vidíte tak, ako ste ich mohli sledovať v časoch pred Retinou. Aj naďalej však máme možnosť priblížiť si toto rozlíšenie, ktorého rozmazanie už nie je také veľké, ako na iPade 2. Jednou z vecí, ktoré by určite pri tomto režime potešili, by bola možnosť dokovať aplikácie na podaktorý z rohov obrazovky.

Resumé
Prístroj s označením „iPad mini“ je skutočne najväčšie tohtoročné prekvapenie kalifornskej spoločnosti Apple. Ten, kto si dovolí tvrdiť, že sa jedná iba o zmenšený iPad, tento prístroj nikdy nevidel v praxi. Nie je to malý iPad, nie je to veľký iPhone, je to úplne nový produkt, unikátny zážitok, aký jednoducho treba zažiť. Je ľahký, je veľmi prakticky použiteľný a najmä vám jeho nemá tvár dokáže pokojne vyjadriť „Pozri sa na mňa. Ja ťa nenútim sedieť za pracovným stolom, ak chceš, pokojne si ľahni na pohovku alebo do postele a pokračuj vo svojej práci tam.“ Pokiaľ potrebujete plnohodnotný tablet na prácu s internetom, písanie textov, hranie hier, čítanie kníh, fotografovanie, iPad mini je s počiatočnou cenou 329€ jednoznačnou voľbou. Pokiaľ ale hľadáte prenosné zariadenie na sledovanie širokouhlých filmov, zistíte, že práve na to tento prístroj nie je. A ak bol aj toto jeden z produktov, ktoré Steve Jobs navrhoval pred svojim odchodom, pevne verím, že práve iPad mini je produkt, do ktorého vložil časť svojej duše a pripravil tak prekrásnu spomienku na tohto okuliarnatého pána v čiernom roláku.