V súčasnosti už CD-čka pomaly ale isto zapadajú prachom a hudba sa šíri a počúva hlavne vo forme stratových MP3 či bezstratových súborov FLAC. Toto sú všetko len 1 a 0, ktoré treba na “zvuk” nejakým spôsobom preniesť a kým u CD prehrávačov sa o to starajú prevodníky integrované, u počítačov to sú zvukové karty či prevodníky externé. My sa na jeden z takýchto prevodníkov pozrieme v dnešnej recenzii a bude ním rDAC od britskej spoločnosti Arcam, zaoberejúcou sa hi-fi produktami.
V prvom rade by som chcel napísať, že hi-fi je len moje hobby, nemám dopodrobna naštudovanú teóriu o zvuku, prenose signálov atď, riadim sa len vlastnými ušami a poznatkami, ktoré som za tých pár rokov nazbieral a preto v článku nečakajte žiadne podrobné rozbory, ale skôr pohľad bežného človeka a laické opisy, ako na mňa zvuk pôsobil.
Moja aktuálna zostava alebo na čom sa počúvalo:
Zdroj zvuku Apple iMac/MacBook Pro (softvér iTunes a hudba v Apple Lossless formáte), prevodník Arcam rDAC, Sony MiniDisc deck MDS-JB980 QS (používaný v režime prevodníku), zosilovač Marantz PM7004 a reproduktory KEF Q300. Do testu som chcel zapojiť aj prenosné sluchátka od firmy Jays, dvojmeničový model q-Jays, no bohužiaľ, prvý deň po kúpe prevodníku sa mi poškodili kontakty v jednom z káblov a pravé sluchátko prestalo hrať, no a Roman má svoje AKG K701 mimo Brna.
Prečo vlastne používať prevodníky?
Pokiaľ to doma so zvukom myslíte vážne a vrchol hi-fi u vás nepredstavujú reproduktory Genius či Logitech, určite ste už pojmy ako externá zvuková karta či DA prevodník niekde počuli, hlavne ak ste podobne leniví ako ja a hudbu prehrávate výhradne z počítaču, CD prehrávač je skôr zdroj spomienok ako hudby a prvá vec po kúpe nového albumu je aj tak ripnutie ho do iTunes. Väčšina, ak nie všetky, integrovaných zvukových kariet nepatria práve k tomu najlepšiemu, čo sa kvality analógového zvukového výstupu týka a pokiaľ vlastníte lepšie aktívne reproduktory, alebo pasívne reproduktory a zosilovač/receiver, používať ako zdroj zvuku 3.5mm analógový výstup Macu nie je práve najrozumnejší nápad. Zvuk totižto potrebujete dostať do reproduktorov či zosilovaču v analógovej forme, no nahrávky v Macu/počítači všeobecne, sú v digitálnej podobe. Na analógový signál ich teda niečo musí previesť a čím lepšie dané zariadenie túto úlohu vykoná, tým lepšie to bude hrať. Je viacero možností, ako digitálny signál do analógovej podoby dostať: využiť integrovanú zvukovú kartu počítaču (ako som už spomínal, nie práve najkvalitnejšie riešenie), dokúpiť externú zvukovú kartu za pár stoviek či tisíc Kč, kúpiť externý DAC prevodník, alebo kúpiť zosilovač/receiver/CD prehrávač/aktívne reproduktory (neviem či také vôbec existujú) s digitálnymi vstupmi a na konverziu signálu použit prevodníky integrované v danom zariadení. Tie ale, pri tých lacnejších, tiež práve najkvalitnejšie nie sú a druhá vec je, že napríklad pri stereu sa taký miltikanálový receiver zvukovo na zosilovač v rovnakej cene nechytá (toto je už ale na iný článok). To, ktorá cesta je najlepšia závisí od daných komponentov (a rozpočtu) no jedno je isté, pokiaľ nemáte reproduktory (či sluchátka) za pár stoviek Kč, analógovému výstupu z integrovanej zvukovej karty sa vyhnite.
Obsah balenia:
V balení nájdete samotný prevodník, prívodnú šnúru, redukciu pre naše zásuvky, nejaké papiere a tým to končí. Výrobca žiadne prepojovacie káble do balenia nezahrnul, čo v prípade signálových káblov aj chápem. Pokiaľ už doma nejaké lepšie komponenty máte, určite máte aj lepšie signálové káble, takže pribaľovať lacné šnúrky by veľký význam nemalo a hlavne, pribalené analógové, optický či koaxiálny kábel, by samotné zariadenie len zbytočne predražili. Jeden USB kábel by sa ale hodil, ikeď tých sa v domácnostiach vačšinou už pár nájde a osobne neverím tomu, že nejaké špeciálne USB káble s pozlátenými konektormi zvuku výrazne, či aspoň počuteľne, pomôžu, takže jeden kábel za pár korún by už v balení neurazil.
Dizajn:
Práve dizajn je jednou z vecí, prečo som sa rozhodol rDAC zrecenzovať, vizuálne totiž veľmi dobre zapadá do portfólia produktov Apple. Jedná sa o malú, hliníkovu krabičku, jemne pripomínajúcu Mac mini, s gumenným podstavcom, jedným tlačítkom na prepínanie vstupov a 4mi signalizačnými diodami. Na zadnom paneli potom nájdeme 3 digitálne vstupy (USB, optiku a koaxiál), jeden analógový výstup a sieťový vypínač. Signál z vášho Macu môžete do rDAC posielať aj bezdrôtovo, no je nutné dokúpiť Arcam rWave, ktorý po zapojení do USB rozhrania na vašom Macu bude posielať signál do samotného prevodníku. rWave som bohužiaľ k dispozícii nemal, takže sa pozrieme len na možnosti káblového prepojenia. Spomínané signalizačné diódy svieta na zeleno a to v prípade, že daný vstup prijíma signál, alebo na červeno, pokiaľ žiaden signál k dispozícii nie je. Svetlo je jemné a nijak neruší, modré podsvietenie môjho zosilovaču je oveľa výraznejšie.
Možnosti prepojenia a inštalácia:
rDAC pracuje v asynchrónnom režime, disponuje 24 bitovým prevodníkom Delta-Sigma Wolfson 8741 a cez USB podporuje vzorkovanie do 96 kHz, cez optiku do 48 kHz a cez koaxiál 192 kHz. K dispozícii sú teda 3 digitálne vstupy, takže si každý môže vybrať to, čo sa mu najviac hodí a zvukovo vyhovuje. Pokiaľ vlastníte počítač Apple, je veľka šanca, že na tele disponuje okrem analógového, aj optickým digitálny výstupom, takže máte 2 možnosti, ako integrovanú zvukovú kartu obísť a do prevodníku dostať digitálny signál bez toho, aby naň zvuková karty vplývala.
Inštalácia samotného prevodníku je maximálne jednoduchá. Neviem, ako to je v prípade Windows, no pre Mac OS stačí, že prevodník a Mac prepojíte daným káblom, v mojom prípade USB, a pokiaľ to nehrá, tak v System preferences/Sound/Output zvolíte ARCAM DAC. Pokiaľ budete používať na prepojenie optiku, tak voliť nebudete musieť pravdepodobne vôbec nič.
Zvuk:
Dostávame sa k tomu najpodstatnejšiemu a tým je zvuk, no pred konkrétnymi porovnaniami si nemôžem odpustiť pár slov, prečo som sa pre tento prevodník vlastne rozhodol.
rDAC je určený na plnenie jedinej fukcie – konvertovať digitálny signál na analógový a musím povedať, že si ju plní vynikajúco. Nemal som tú možnosť zariadenie priamo porovnať s konkurenčným produktom, ako napríklad prevodníkom DacMagic od ďalšieho britského výrobcu hi-fi, spoločnosti Cambridge Audio, no porovnával som s násobne drahším (v čase kúpy) MiniDisc deckom od Sony série QS, ktorý som doteraz ako prevodník používal a integrovanou zvukovou kartou v iMacu. Pri MD sa samozrejme platilo za značku, spracovanie, mechaniku a iné, takže samotný prevodník bol pravdepodobne (čo potvrdili aj moje uši) kvalitatívne horší, ako je ten v rDAC. Môj pôvodný zámer bolo vyskúšať prevodníkov viacero a podľa veľmi pozitívnych reakcií, recenzií a popisu zvuku rDAC, som sa rozhodol pre Arcam ako prvý. Zvuk Sony bol totižto príliš výrazný v strednom pásme, čo mi na starej zostave vôbec nevadilo, no v kombinácii s Marantz a novou sériou reproduktorov KEF neprodukovalo na viacerých skladbách to, čo som očakával, resp. to, čo som počul v posluchovom štúdiu, keď bol zdrojom zvuku CD prehrávač Marantz. V hľadáčiku som teda mal Arcam rDAC a Cambridge Audio DACMagic, pričom zvuk CA užívatelia hodnotili skôr ako neutrálny, suchý (čo si viem celkom dobre predstaviť, keďže som v čase výberu zosilovaču skúšal aj komponenty CA), zvuk rDAC živší, mierne basovejší, čo by presne spĺňalo moje požiadavky, resp. k súčasným komponentom skvelo zapadlo.
Takéto boli teda moje očakávania voči Arcamu a hneď prvé skladby ukázali, že testovať aj CA veľký význam mať nebude a nakoniec som už zapožičaný rDAC ani nevracal. Arcam v porovnaní s MD ukľudnil stredy a jemne výraznejší bas tomu dodal tú správnu šťavu. Okrem toho sa stal zvuk “usporiadanejší”, počuteľne sa prečistil a nástroje či spev, hlavne v náročnejších pasážach, sú jasnejšie definované a nezliavajú sa dokopy, ako to bolo u Sony zvykom. MD hral oproti Arcamu občas až príliš “digitálne”, citeľné to bolo hlavne v skladbách obsahujúcich viacero nástrojov a rýchlejšie pasáže, v tých mi MD vedel až doslova uši rezať, hlavne na vyšších hlasitostiach, no Arcamom sa to razom zmenilo. Posluch je celkovo taký príjemnejší, proste do zostavy s Marantz/KEF zapadol oveľa lepšie a opäť z nej počujem to, čo som si na nej v posluchovom štúdiu zamiloval.
No a ako obstála integrovaná zvuková karta v iMacu? Prvým rozdielom čo som si všimol bolo, že dokonca aj zvuková karta v iMacu je na stredoch mierne jemnejšia ako spomínaný MiniDisc, no tým pozitíva zvukovej karty končia. Nahrávky idúce cez rDAC majú väčší priestor, nabrali na dynamike, jednotlivé nástroje sú od seba jasnejšie podelené, detailnejšie, proste všetko má svoje miesto a pri počúvaní registrujete detaily, ktoré ste si dovtedy neuvedomovali. Analógový výstup iMacu mi všeobecne príde akýsi nudný/suchý, nahrávky z rDAC majú oproti tomu úplne inú energiu a neraz som sa pristihol pri tom, ako si pokyvkávam hlavou aj pri skladbách, ktoré som dovtedy absolútne nemusel, teda, pokiaľ majú dobrý zvuk.
Osobne počúvam všetko, čo je dobré, niekedy mám náladu na staršie veci a z bední mi idú Pink Floyd striedaní Genesis či Heart, niekedy počúvam rap, niekedy zase novodobý pop, rock, proste na čo dostanem chuť. V čase recenzovania prevodníku som si opäť zamiloval Celine Dion a jej výberovka “My love” mi z iTunes hrala dosť často a práve aj na skladbách z tohto albumu som rDAC s integrovanú zvukovú kartu porovnával. Napríklad na skladbe “Because you loved me” bol rozdiel medzi zvukovou kartou a rDAC dosť výrazný, hlavne v tých záverečných, vystupňovaných pasážach. Nástroje sa v podaní integrovanej zvukovky do seba zlievali, niekedy doslova len prebíjali, ktorý bude hlasnejšie hrať a rezať uši, no a do toho spev Celine Dion, ktorý sa dosť výrazne tlačil dopredu. Nie práve najpríjemnejší posluch. rDAC to naopak všetko ukľudnil, hudbu rozložil viac do priestoru, jednotlivé nástroje boli od seba pekne oddelené, výrazné, no a spev Celine Dion už bol len čerešničkou na torte. V skladbe “The power of love” sa zase ukázalo, resp. potvrdilo z predchádzajúceho posluchu, že integrovaná zvukovka a basové pásmo sa veľmi nekamarátia. To, čo hrala zvukovka, bolo len nejaké bum bum aby sa nepovedalo a aj tak to nakoniec bolo pretlačené zvyškom. Keď sa dostal k slovu Arcam, tak to už bolo úplne iné predstavenie a každú chvíľu som mal nutkanie pootočiť reguláciou hlasitosti viac a viac. Integrovanú zvukovku teda v pomyselnom rebríčku radím na posledné miesto, pretože v porovnaní s ňou je prínos rDAC najvýraznejší.
Záver
V konečnom dôsledku teda musím povedať, že posun vo zvuku je značný ako voči integrovanej zvukovke, tak aj voči MiniDiscu a s kúpou som nadmieru spokojný, pretože zostava hrá presne tak, ako sa mojim ušiam páči a vôbec sa nečudujem, že portál a magazín What Hi-Fi označil Arcam rDAC, v danej cenovej kategórii, ako najlepši prevodník pre rok 2010. Pokiaľ sa teda po nejakom externom DA prevodníku za veľmi priaznivú cenu, v prípade rDAC 9000 Kč, rozhliadate, Arcam by som určite do užšieho výberu zaradil, no bez posluchu v žiadnom prípade nekupoval. Ako sa aj mne v posledné týždne či mesiace ukázalo, výsledný zvuk záleží od zladenia celej zostavy a komponenty, ktoré v jednej zostave hrajú dobre, už v inej tak dobre hrať nemusia. No a v neposlednom rade, každý to počujeme inak a očakávame od zvuku niečo iné, takže sa treba riadiť vlastným sluchom.
Díky moc za recenzi a zajímavou alternativu ke Cambridge A.
Mně k dojmu „to je přesně to co hledám“ chybí možnost příjmu přes wi-fi (místo adaptéru do usb) a transformátor v těle.
I když nejsem zrovna audiofil, mám starý dobrý Transiwat 50W a starší třípásmové Sony, chtěl bych něco lepšího než vestavěný DA převodník. Abych se plácl přes kapsu a dal kol. 10.000 Kč, chtěl bych se za to i zbavit kabelu (zesilovač je daleko) a neřešit, kam jak zapojit další „adaptér“.
Čím je to foceno? :)
Mně to tedy za desítku připadá drahý. Je to prostě jen slušný DA převodník.