Dovolenku sme plánovali už od marca s plánom obísť autom Chorvátsko, Čiernu Horu, Albánsko a Bosnu a Hercegovinu čo celkovo dávalo 3500km počas 15 dní. K tomuto účelu sme si zapožičali model TomTom GO5100 so zaintegrovanou SIM kartou aby nám dávala dopravné hlásenia a uzávierky počas cesty.
Takže pri vyrážaní na trip som už mal všetky dáta uložené v navigácii. TomTom ako poskytovateľ aj navigačných podkladov (využíva napr. f. Apple, Google) nemal plné pokrytie krajín ako je Albánsko, Čierna Hora a Bosna a Hercegovina ale zobrazovali sa len hlavné ťahy, tak na prejazd týmito krajinami som si zakúpil podrobné papierové mapy v mierke 1:300 000 a tešil som sa ako občas týmito krajinami budeme „blúdiť“. Na moje prekvapenie dva dni pred odchodom vydal výrobca nové mapy vo verzii 9.51 a tieto krajiny sú už od konca júna plné pokryté. Tak noc pred odchodom som do navigácie pridával posledné obľúbené body, ako napr. ubytovanie v Mostare, Sarajeve, či prejazd pohorím Durmitor…. ale istota je istota a pribalil som aj papierové mapy.
Prvou zástavkou bol kemp neďaleko mesta Šibeník. Keďže som vyrážal z Bratislavy, cesta bola naplánovaná cez Maďarsko mimo spoplatnených úsekov a od Maďarsko – Chorvátskych hraníc už pokračovať po mýtnych diaľniciach. Tu som zistil, že asi všetkým navigáciám na trhu chýba jedna funkcionalita. Totiž keď máte navolenú trasu cez viacero krajín, nemôžete si zadefinovať v ktorej krajine chcete ísť mimo spoplatnených ciest a v ktorej áno. Vlastnosť cesty je vždy na celú trasu. Dá sa to obísť tak, ako som spravil, že z Bratislavy som zadal trasu na Maďarsko-Chorvátsku diaľnicu a na hranici som si už potom zadal priamo cieľ. Cez celé Maďarsko online služba TomTom Traffic fungovala bezchybne a dopredu ma upozorňovala na práce na cestách či zdržania a v prípade dlhšieho zdržania rovno navrhla aj obchádzku ktorú môžem využiť.
V Chorvátsku a ďalších nasledujúcich krajinách som už nemal k dispozícii tieto vymoženosti, ale veľmi ani nebolo treba. Trip sa absolvoval tesne pred školskými prázdninami, tak cesty boli celkom voľné. Po pár dňoch našou ďalšou zástavkou bol kemp pri meste Jelsa na ostrove Hvar. Tu zas navigácia nás tvrdošijne posielala do Splitu a odtiaľ trajektom.
Po zrátaní nákladov a času bolo výhodnejšie ísť o pár kilometrov ďalej do Drveníku a odtiaľ trajektom. Totiž, trajekt odtiaľto chodí častejšie, samotná plavba trvá len pol hodinku a hlavne za trajekt sme zaplatili trojnásobne menej. Tento ostrov je nádherný, na každom kroku rastie levanduľa a navigácia ho tiež ako tak pozná. Áno, poznala všetky cestičky i ten jeden hlavný ťah krížom cez celý ostrov :) Lenže, už asi v priebehu minulého roka tu stihli postaviť nový úsek cesty, ktorý skracuje čas presunu medzi mestom Hvar a Stari Grad ale v mapách ešte nič nebolo. Vôbec nevadilo, navigácia má pomôcť a nie slepo podľa nej jazdiť, čo sa mi osvedčilo i neskôr.
Pár dní sme strávili na tomto malebnom ostrove, keď sme sa s posádkou rozhodli pokračovať ďalej, a to rovno už do Čiernej Hory do zálivu Bora Kotorska. Pôvodný plán bol, že si dáme vyhliadkovú jazdu a obídeme si autom celý záliv, lenže niekedy aj na dovolenke čas tlačí, hlavne keď si ešte potrebujete pohľadať nocľah. Oželel som teda vyhliadkovú jazdu, a nasmerovali sme navigáciu tiež na trajekt pre ušetrenie času približne 40 minút. Cesta k trajektu bola trochu mätúca. Navigácia nás posielala uličkami pomedzi rodinné doby a svietil čas dojazdu k trajektu pol hodina pri 40km, kde sa nedalo ísť rýchlejšie ako 20km/h. Navigácia sa od reality mýlila, ako sa dá ísť tými uličkami rýchlo. Skúšal som zapnúť offline mapy na iPhone (Nokia Here) a tie ukazovali úplne to isté. Nakoniec nás navigácia doviedla až k ulici kde bol zákaz vjazdu. Začal som improvizovať a improvizáciou som sa dostal späť na hlavnú cestu ktorá nás už doviedla na trajekt. No ani po vylodení z trajektu jazda bola trochu iná. Predstavte si, že do mesta Kotor, čo bolo nejakých 15km by ste išli v Bratislave po nábreží Dunaja, kde okrem autobusov sa občas pripletú chodci a kúpajúci sa v zátoke :)
Nakoniec sme šťastne dorazili do Kotoru, kde po prehliadke starého mesta sme sa šli ubytovať. Po predchádzajúcom prieskume ešte z domu sme sa rozhodli ubytovať v dedine Njeguš, ktorá sa nachádza priamo nad Kotor-om v pohorí Lovčen. Ale si predstavte od mora vystúpať do výšky 1500 metrov nad morom na krátkom úseku. Áno, samé serpentíny a cesta široká, ktorú by naši definovali max. na jednosmerku. A to bola obojsmerná, po ktorej chodia aj autobusy. Samotná cesta bola vybudovaná za čias Rakúska-Uhorska a je to jediná cesta do bývalého hlavného mesta Čiernej Hory (Cetinje).
Cesta spočívala okrem samotného prudkého stúpania aj v 180 stupňových zákrutách ktoré boli očíslované až do čísla 25. Ale za ten výhľad to stálo. Samotná dedina Njeguš je povestná tým, že vraj je tu najlepší pršút na celom Balkáne (s tým súhlasíme všetkými desiatimi) a pochádza odtiaľ známy panovník a významná osobnosť pre čiernohorcov. Niečo ako Lenin pre Rusov. Dokonca má neďaleko vybudované mauzoléum. A nie hocaké. Mauzóleum je vybudované na druhom najvyššom vrchole národného parku Lovčen vo výške 1660 m.n.m. Samozrejme sme to nemohli minúť. Ale toto sme už nemohli chcieť od navigácie aby poznala. Cesta bola kombináciou lesnej a asfaltovej cesty a šírkou často málo aj pre jedno auto.
Výhľad na celú Boru Kotorskú smerom do dediny Njeguš
Tak, kvôli tomuto sme išli do Njeguši. Dajte si vyhľadať njegušskí pršút.
Naše ďalšie kroky, či kolesá smerovali okolo známeho ostrova Sveti Stefan, najstaršieho olivovníka do mesta Ulcinj, ktoré je posledné pred Albánskymi hranicami. Samotný prejazd Albánskom je zážitok pre každého. Navigácia TomTom tu už tiež funguje bezchybne so svojím pokrytím, ale v mestách sa skôr musíte sústrediť na samotnú jazdu. Úplne bežné je elektrifikovaný invalidný vozík v protismere, domáci cyklisti jazdiaci ako sa im zachce, chodci je škoda hovoriť (samovrahovia) a predpisy tu asi nik nevyučuje. Takže oči maximálne na stopkách z každej strany. Na šťastie v Albánsku sme pobudli len pár hodín a auto sme otáčali smerom na vnútrozemie smerom domov. Náš cieľ cesty boli „Kokoti“ :) Je to malá dedinka asi s 15 obydliami, ale tú tabuľu sme museli vidieť a odfotiť sa!
Sveti Stefan takmer asi každý pozná….
Reštaurácia na parkovisko, alebo parkovisko v reštaurácii?
Na ceste do Bosny a Hercegoviny do Sarajeva (hlavného mesta) sme si užili cestu pohorím Durmitor ešte v Čiernej Hore. Po minuloročnej skúsenosti ako je pokrytá Bosna a Hercegovina (iba hlavné spojovacie cesty) som sa tešil na to ako tentoraz nebudeme blúdiť. A aj tak bolo. TomTom tu urobil kus práce. Z pokrytia, čo bolo cca na 7% skočil rovno na 95% pokrytie tejto krajiny. Preto sme aj okamžite pomocou bodov záujmu našli ubytovanie priamo v centre Sarajeva a neskôr aj Mostaru (všetko do 10 euro/os/noc). Tu už nie je čo sa rozpisovať, na navigáciu TomTom sa už aj v týchto krajinách môžete spoľahnúť.
Jedine dám tip. Ak ste sa rozhodli stráviť dovolenku v Chorvátsku, rozmyslite si to! Samotná Bosna a Hercegovina je nádherná, podstatne lacnejšia a nie je tu toľko turistov (nerátam Mostar). Ak chcete more, presuňte sa viac na juh a užite si more v Čiernej Hore!
Bora Kotorska mi mapa nevie najst iba Boka Kotorska
Úžasné povídání! Tuto část Evropy miluji a absolvoval jsem jí nékolikrát: dokonce stejným autem (i barva) a s TomTomem :-).
TomTom používám stařičký typ 730, který ale stále perfektně slouží (7 let). Tato recenzovaná verze je jediný nástupce o kterém uvažuji… .
Díky!