10 největších vědeckých záhad 21. století

 Posledných niekoľko storočí je pre vedu veľmi úspešných. V priebehu niekoľkých desiatok rokov boli objavené dôležité veci, ktoré ľudstvo dovtedy nevedelo. Nie však vždy mala veda takú ľahkú cestu ako je tomu dnes. V minulosti bola mnohokrát výrazným spôsobom utláčaná vďaka náboženstvu, čo sa z časti prejavilo na jej pomalšom postupe. Ašak dnes jej už nič nebráni v tom aby mohla napredovať míľovými krokmi. Pred istým časom som Vám priniesol článok, v ktorom som rozobral Top 10 vedeckých objavov za rok 2014. V tom dnešnom sa spoločne pozrieme na najväčšie záhady, ktoré nevedia rozlúštiť ani tie najväčšie mozgy planéty.

10. Odkiaľ pochádza život?
Otázka, ktorá trápi vedcov už niekoľko storočí, no do dnes na ňu nepoznáme odpoveď. Prečo je planéta Zem jedinou svojho druhu v Slnečnej sústave? Ako je možné, že je to jediná planéta, na ktorej sa nachádza život? Vedci si už dlhý čas myslie, že život k nám „dopadol“ z vesmíru v časoch keď mala naša planéta ešte status neobývateľnej a pretval tu v podobe tých najprimitívnejších formách tie najťažšie podmienky. Ak sa raz niekomu podarí prelomiť túto záhadu bude to znamenať najväčší mílnik v dejinách vedy.

9. Aká je identita Čiernej hmoty?
Pred 80 rokmi si astronómovia začali všímať vo vesmíre miesta, ktoré majú niekoľkonásobne vyššiu gravitáciu ako ich okolie. Pokusy o detekovanie exotickej nanočastice, ktorá je zodpovedná za „Čiernu hmotu“ dopadli vždy veľmi neúspešne. V niektorých vedeckých experimentoch sa na čas molo zdať, že bola táto častica objavená, no napokon sa to nepotvrdilo.

8. Aký je charakter Temnej energie?
Vedci si podobne ako pre Čiernej hmote už niekoľko desaťročí lámu hlavu nad tým čo vlastne zapríčinuje zrýchlenie vo vesmíre a prečo sa vesmír ako taký naďalej rozpína. Fyzici sa domnievajú, že sa jedná o akýsi typ energie, ktorý poháňa všetky procesy, ktoré sa dejú vo vesmírnom vákuu. Odvolávajú sa pritom na Alberta Einsteina a jeho kozmickú konštantu. Ale ak by ste si chceli túto konštantu spočítať vyšiel by Vám obrovský výsledok, ktorý by bol niekoľko násobne väčší ako rozdiel veľkostí protónu a celého vesmíru.

7. Ako správne merať dôkazy?
Vedci si pri vypočítavní nových veličín neraz lámu hlavu nad tým ako sa dostať k správnemu výsledku. V praxi sa im totiž mnohokrát stáva, že nech počítajú akokoľvek presne nikdy nepreukážu dva totožné výsledky na to aby mohli svoju teóriu potvrdiť. Preto je väčšina experimentovzaložená na princípe pokus – omyl.

6. Gén – rakovina – šťastie
Ako tieto tri veci spoločne súvisia? Podľa časopisu Sciene je prepojenie medzi týmito tromi vecami viac ako silné. Podľa výskumov tohto magazínu trpia nešťastní ľudia rakovinou častejšie ako tí šťastnejší. Rovnakú teóriu však nezastávajú vedci podľa, ktorých je rakovina spojená so životosprávou a dedičnosťou. Ale ak sa bližšie pozrieme na pojem životospráva zistíme, že do nej zapadá aj to či sú ľudia šťastní alebo nie. Nezostáva teda nič iné len dúfať, že vedci raz prídu na to čo zapríčiňuje túto globálnu chorobu.

5. Existujú ďalšie dimenzie priestoru?
ľudia v súčasnosti poznajú 4 dimenzie priestoru. A to sú dĺžka, šírka, hrúba a čas. Avšak existuje niekoľko desiatok vplyvných fyzikov, ktorí veria v to, že tieto 4 dimenzie nie sú konečné číslo. Už niekoľko desiatok rokov sa snažia vedci prísť na to koľko dimenzií má samotný vesmír, no zatiaľ neúspešne. Na túto otázku by mohli byť milióny odpovedí, no správa z nich nemusí byť ani jedna.

4. Povaha času
Toľko záhad koľko existuje okolo času toľko nemá žiadna iná otázka. Vo vedeckých slovníkoch má slovo čas až 44 rôznych výkladov. Ale aká ja v skutočnosti povaha času, jeho plynutie, jeho trvanie, je čas skutočný alebo je to len ilúzia? To je len hŕstka otázok, ktoré trápia vedcov a na ktoré nevedia odpovedať ani kapacity typu Steven Hawking. Asi najväčšou otázkou však zostáva čo v skutočnosti ovplyvňuje čas a či je čas naozaj tá veličina, ktorá vplýva na všetko okolo nás.

3. Kvantová gravitácia
Kvantová fyzika a všeobecná teória relativity by zrejme boli schopné popísať celý priebeh vesmíru. Avšak spojiť tieto dve veci v jedno sa zdá byť natoľko pravdepodobné asi ako dosiahnuť kompromis v americkom Kongrese. Napriek tomu sa však už v minulosti vyskytli pokusy o prepojenie tých dvoch divízií. Konkrétna sa o ne pokúšal v roku 1930 Albert Einstein tým, že do uzatvoreného gravitačného poľa umiestnil hodiny, ktoré mali byť schopné merať čas spolu s hmotnosťou fotónu. Avšak o niečo neskôr Niels Bohr poukázal na to, že údaje zaznamenané Albertom Einsteinom boli nepresné nakoľko sa samotný box s hodinami pohyboval v gravitačnom poli čo mohlo spôsobiť relatívnu zmenu v čase.

2. Existuje život aj mimo Zeme?
Tak toto je asi jedna z najspornejších otázok aké ľudstvo rieši už niekoľko rokov. Práve táto otázka rozedlila ľudstvo na dva tábory. Jeden z nich tvrdí, že sme vo vesmíre sami a druhý hlása, že život je aj mimo našej planéty. Osobne zastávam názor, že vo vesmíre existuje život aj mimo Zeme. Veď ak by ste zobrali pohár vody zo svetového oceánu a nebola by v ňom ryba alebo nejaká iná forma života napríklad plankton, povedali by ste, že v oceáne nie je život. V tomto prípade má oceán znázorňovať celý vesmír a pohár symbolizuje to akú veľkú časť máme z vesmíru preskúmanú. Ak si zoberiete v akom sú tieto dve veci merítku, zistíte, že naše poznatky o vesmíre ako takom sú skutočne malé.

1. Význam kvantového previazania
Všetky známe druhy kvantových záhad sú natoľko slabo vysvetlené, že sa zadjú byť len akousi teóriou. Presne o tomto hovorí aj kvantové previazanie. Toto previazanie podľa vedcov hovorí o tom, že kvantové javy by na všetko mali vplývať rovnkou mierou. Avšak tu sa hneď dostávame do menšej slepej uličky. Veď na človek vplýva čas a priestor omnoho viac ako napríklad na skalu. Ďalším aspektom kvantového prepojenia sú aj čierne diery. Vedci sa domnievajú, že tieto tajomné veci sú navzájom na veľmi veĺkú vzdialenosť poprepájané červými dierami. Avšak toto je len jednoduché tvrdenie, ktoré zatiaľ nebolo možné ničím podložiť, keďže na svete neexistuje technológia, ktorá by vydržala také gravitačné zrýchlenie aké majú práve čierne diery. Že je v nich gravitácia naozaj silná hovorí aj fakt, že do týchto dier je vťahované aj všetko okolité svetlo.

*Zdroj: sciencenews.org